i-téma

Autor: Martina Kurnátová | 31.8.2015 o 11:05 | Karma článku: 3,72 | Prečítané:  517x

Boli časy, keď som nevedela pochopiť esenciu opovrhnutia, ktorú prechovávala istá masa ľudí voči ostatným, ktorí vypadali inak, mali iné vierovyznanie, iné zvyky, ich jazyk znel inak. 

Aká ničivá sila to musela byť, že ich spojila natoľko, aby tých ľudí poslali na smrť. Myslela som si, že je to minulosť, že sme ponaučení, civilizovanejší, lepší. Nie. Nie sme.

Teraz už viem, že je to možné. A je to aj jednoduché. Schovať sa za svoj strach a nestarať sa. Ale stále to nechápem.

Žijeme si na tom relatívne bezvýznamnom mieste v strede Európy, našťastie tu nezažívame nejaký významnejší teror (ak opomenieme našu politickú smotánku a ich nekalé aktivity s devastujúcim účinkom na fungovanie Slovenska), nie sme štvanci vo vlastnej krajine, v istých smeroch sme rozdielni, a žiaľ častokrát jediné, čo nás spája v jednu masu, sú hranice tohto štátu. Čo nás ale rozdeľuje sú hranice v našich mysliach.

Sme  pre niektorých v závideniahodnej pozícii. My máme na výber. Oni nie. My si môžeme naše slizké jazyky otierať o tých ľudí, odsudzovať ich, zapierať ich.

Dnes som videla zopár fotiek zo Stredozemného mora. Veru nie, neboli to fotky veselých detí kúpajúcich sa v rukávnikoch na brehu mora a jašiacich sa v detskom zápale, tak príznačnom pre mladý vek. Tak ako si zaslúži každé. Jedno. Dieťa. Na. Tomto. Svete. Pauza.

Nie. Boli to iné fotky. Ktoré sú tak tragické, že sa snažím pri pohľade na ne myslieť relatívne. Ďakovať milostivej smrti, že si tie mladé životy vzala. Lebo aj tak sú nechcené. Ak by aj prežili, ich drobné nohy ani nestúpili na pevninu, a už ich tu nechceme. Čo na tom, že za to nemôžu, kto sú a odkiaľ prichádzajú. Proste máme tú drzosť povedať im jasné nie. Aj referendum sme si urobili.

Šaškujeme tu s nejakou islamizáciou a odrezávaním hláv. Nikto netvrdí, že islamský štát máme brať na ľahkú váhu. Mali by sme byť však triezvi a nehulákať hlúposti. A uvedomiť si, že za to, v akej biede a násilí sa nachádzajú títo ľudia, môžu práve civilizované krajiny, do ktorých patríme aj my.

Celý svet je jedná migračná masa ľudí už celé tisícročia. A zrazu je s tým veľký problém. Prekáža nám, že by sme mali pomôcť inakším ľuďom. Však beztak je ťažké žiť na Slovensku, povieme si. Podľa júnového prieskumu približne 70 percent ľudí je proti. Akceptujem to a chápem to ako prerozdelenie pomoci. 70 percent ľudí by sa malo zaktivizovať a pomáhať  si vzájomne, kde sa dá (žiaľ, nemožno sa spoliehať na štát), aby sa ľuďom lepšie žilo na Slovensku. Zvyšných 30 percent môže pomôcť inakším. Strateným. S holým životom a malou nádejou. Tých 30 percent nech si pre začiatok pozrie http://www.ktopomoze.sk. Ďakujem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.


Už ste čítali?